Smútok.
… alebo úvaha o tom ako ti môžem pomôcť?
Smútky sú našimi najlepšími učiteľmi. Človek uvidí ďalej cez slzu ako cez ďalekohľad. Zármutok je inštruktorom múdrych…(G. G. Byron)
Posledné týždne počúvam z každej strany vetu: Nebuď smutná! Môžem ti nejako pomôcť?
Prečo by vlastne ľudia nemohli byť smutní, veď to je na škále pocitov jeden z najdôležitejších a máme naň právo tak ako na každý iný pocit. Pocit, ktorý treba prežiť, precítiť a preskúmať vnútorne a externe. Konfrontovať ho sami so sebou aj s ľuďmi okolo seba. Cieľom smútku je spomaliť telo po vystavení enormnému stresu. Je teda potrebné ho nechať znieť a je zaujímavé následne ho pozorovať a spoznať seba a svoje reakcie a vidieť ako reaguje okolie na smútok.
Pristupujte k sebe citlivo a s rešpektom.
„Emócie sú naši poslovia, pomáhajú nám zorientovať sa v tom, čo vlastne chceme. Ak si ich nedovolíme naplno prežívať, tak s nami napriek tomu hýbu, ale spôsobmi, ktoré možno ani nevnímame a nechceme, (A. Jelenik)
Nedovoľte však jednej emócii dlhodobo zaslepiť váš rozum a úsudok a ostatné pocity potláčať, neposúva vás to nikam a iba sa točíte vo vlastnom kruhu osamoteného smútku alebo inej emócie. Rozmanitosť ostatných pocitov nám totiž napomáha prekonať smútok a bolesť, preto k nim pristupujte láskavo a dajte im vedome priestor a porozumenie. Nebojujte s jednou emóciou, tým že jej dáte priestor celého seba samého a ostatné vytesníte. Buďte k sebe citliví a v sebe otvorení iným pocitom, tým sa otvárate uzdraveniu a novým skúsenostiam života. Emócie sa vzájomne ovplyvňujú a dopĺňajú. Doprajte im priestor a samotu. Samota totiž lieči, a je zdravé byť z času na čas len sám so sebou, no zároveň je príjemné vedieť, že na blízku je niekto pripravený nám kedykoľvek pomôcť. Neodmietajte preto pomoc, môcť byť smutný s niekým iným znamená, že ten smútok prestane byť tak silný a ovládať vás. Otvára to možnosti iným emóciám a ich vzájomnému zharmonizovaniu.
„Napríklad si predstav, že si jednou z lodí v prístave a prichádza búrka. Keď sa zameriaš na to, ako zastaviť búrku, tak ti to nepomôže. Oveľa efektívnejšie je hodiť kotvu, aby som búrku prežil v dostatočnom bezpečí,“ (A. Jelínek)
Prijmite iných do svojho života s otvorenou mysľou a srdcom. Buďte tým prístavom alebo kotvou, inak vás tá búrka odveje tak ďaleko, že sa nebudete vedieť vrátiť ani k sebe ani do prístavu. Smútok nám pomáha spájať sa s tým, čo je pre nás v živote dôležité.
Keď som smutná, chcem byť smutná – chcem tú emóciu precítiť, vlastniť, prežiť do hĺbky, objať z každej strany. Nechajte ma. Iba buďte na blízku. Láskaví. Mňa to určite prejde.
Posledné týždne počúvam z každej strany vetu: Nebuď smutná. Môžem ti nejako pomôcť?
Nemáte aj vy niekedy pocit, že sme si zvykli vyslovovať určité frázy a vety útechy iba pre to, že sa to patrí alebo očakáva alebo pre náš vlastný vnútorný pocit spokojnosti, bez ohľadu na to či sme vôbec pripravení niesť ťarchu odpovede z druhej strany? Ponúknuť niekomu pomoc je šľachetné, byť ale pripravený na akúkoľvek odpoveď a naozaj niesť zodpovednosť za svoju ponuku pomoci a jej realizáciu je to najťažšie. Niekedy ľudia nevedia akú pomoc vlastne potrebujú a čokoľvek im ponúknete, nebude dobré alebo sa minie účinku alebo sa stretne s nepochopením, pretože na tú pomoc ten človek nie je ešte pripravený. A niekedy ľudia vedia presne čo potrebujú a vy zistíte, že je to nad vaše sily a možnosti a tiež nie ste pripravení. Buďte zhovievaví k druhým aj k sebe a dávajte iba to čo môžete, sebe aj ostatným. Nemusíte totiž chápať všetko čo sa deje, niekedy stačí iba byť nablízku. Možno to, čo chápeme najmenej, je to najlepšie, čo nás čaká.
Pristupujte k pomoci citlivo, rozvážne a sebakriticky.
Dať priestor pomoci totiž nie je jednostranné, pomáha nakoniec obom stranám. Pomoc totiž prichádza v rôznej podobe, čase a forme. Nikdy neviete, či náhodu to, že umožníte niekomu, aby vám pomohol, nakoniec nepomôže viac tomu človeku, ktorý pomoc poskytol. Keď ponúkate pomoc, musí to byť so všetkým, nesebecky, bezhranične a úprimne, nie vždy sa to stretne s pochopením a pripravenosťou druhej strany, ale urobte to. Buďte tým prístavom a kotvou, ktorá pomôže ukotviť človeka tam, kde to potrebuje.
Dajte pomoci priestor a čas.
Keď potrebujem pomoc, pomôžte mi – úprimne, bezhranične, nesebecky. Keď som pripravená vám pomôcť, nechajte ma – je to moja najlepšia kvalita.
Smútky života sa dajú pretaviť aj do umenia – u mňa je to písanie.
Tie najkrajšie slová prišli v časoch bezsenných nocí:
VLCI
Rozsypala som sa
V labyrinte snov
Nenašla som sa
V záplave slov
Rozbila som sa
V smútku kvetov
Nekresala som sa
V plytkosti pádov
Zabila som sa
V náručí okov
Nezľakla som sa
Láskavých vlkov