Albert Enstein: „Prázdnota ako taká je počiatkom všetkého zla.“
Na začiatku a konci prázdnoty je strach – ten je dobrý radca, ale zlý pán – strach základná esencia ega.
Každý si tím prejde, alebo prechádza skôr či neskôr a nie je to len raz-dvakrát v živote. Niekedy ťa to melie z každej strany a po každom životnom tornáde si o čosi citlivejší, silnejší, múdrejší, zraniteľnejší, bojovnejší, vnímavejší, tichší ….. Vždy ti to niečo z tvojho vnútorného sveta ukrojí a niečo naopak pridá, či už v dobrom alebo zlom, alebo bez akéhokoľvek hodnotenia a nálepiek – niečo sa v tebe priblíži bližšie a niečo sa vzdiali v tom našom vnútornom vesmíre.
Ani je nie som výnimka. Príde to zrazu a nečakane a zväčša v čase, keď už máte pocit, že viac nevieš zniesť a rúca sa všetko okolo teba alebo si naopak v stave úplného nadpozemského šťastia a viery, že tvoj život je na správnej ceste a ten hlboký pád o to viac zabolí.
Počúvam, vnímam, čítam, preciťujem informácie zo všetkých dostupných zdrojov na tému prázdnoty, strachu či straty záujmu, vnútorného nenaplnenia, prípadne pocitu osobného zlyhania, alebo sklamania. Pomenuj to ako chceš, alebo ani tomu nemusíš dať meno, iba vnímaš, že zrkadlo tvojho vnútra je pokrivené. Čo sa vlastne za tým skrýva nevie nik, alebo to skôr vie iba každý sám pre seba. Treba to v sebe rozpoznať, pohľadať, uchopiť, precítiť, konfrontovať, akceptovať a nechať splynúť s vnútorným vesmírom.
Cesta terapie má rôzne podoby aj formy, je pre každého iná, ale vždy tá istá. Tá istá v tom kam ťa cesta zavedie – malo by to byť však vždy k vlastnej ľudskosti a podstate. Hlavne ťa to má niekam posunúť a najlepšie k sebe samému.
Čo naučila terapia mňa? Netreba si siahnuť na dno, treba siahnuť do seba. Pomoc je tu, všade okolo v podobe priateľov, prírody, rodiny, zvierat, kníh, aktivít, …. ale tú najlepšiu pomoc vždy nájdeš iba v sebe, len sa netreba báť prekroč ten tieň.
Požičiam si myšlienky z výbornej knihy od D. Kadleca, ktoré mňa oslovili a čo som objavila ja sama pod povrchom v tichu terapie. Keďže 7 je moje karmické číslo, nejak som si v sebe uchovala týchto 7 bodov:
1. Skratky sú mýtus
„Všetky veci, ktoré za to stoja, si vyžadujú čas. Láska. Podnikanie. Životné šťastie. Zdravie. Priateľstvá. Všetko toto si vyžaduje tvoj čas, tvoju vôľu a tvoje odhodlanie.“
Nič nespadne len tak z neba, ani len ten dážď. Takže treba na všetkom tvrdo pracovať vrátane seba. Prázdnota, zlyhanie, strach a iné blúdiace pocity neodídu pokiaľ ich budeš v sebe živiť a podporovať. Ak sa už teraz rozhodneš ako sa budeš cítiť o dve hodiny alebo zajtra ráno, tak to tak bude. Nechaj pocity a myšlienky znieť, vnímaj ich, pozorujte a nechaj odísť. Ani Rím nepostavili za jeden deň. Ak chceš lepšiu prácu, treba pracovať; ak chceš viac vedieť, treba sa učiť; ak chceš lepšie vzťahy, treba ich stavať; ak hľadáš lásku, treba byť k láskavý a otvorený … Všetko je v tebe.
2. Nie si obeť
Môžeš sa chvíľku poľutovať, súcit je ozdravujúci, ale nesmieš z toho urobiť trvalé štádium a životný cieľ. Nie si obeť. Jednak je to neskutočne vyčerpávajúce pre teba, tvoju dušu aj zdravie, ale aj pre tvoje okolie a na konci dňa to nepomôže. Stratíš sám seba a aj tých, čo pri tebe stoja a chcú ti pomôcť. Nebuď obeť – konaj a bojuj a meň. Meň svoje okolie a hlavne seba. Prázdnota potom nemá šancu sa zakoreniť. Strach z nového a neznámeho ti vezme viac ako dá. Každý deň máš na výber, aký bude a akým budeš ty. Pre seba aj pre tých, ktorým na tebe záleží. Ty dávaš svojmu životu zmysel.
3. Nepotrebuješ viac
Menej je viac. Keď pochopíš túto jednoduchú podstatu uľaví sa ti. Lepšie sa dýcha a pohybuje v živote. Ak máš zdravie, pár skvelých priateľov a stretol si lásku, nepotrebuješ viac. Prázdnota ti to iba zoberie, ak jej dáš priestor ti zaplniť život. Nepotrebuješ viac, všetko čo potrebuješ už máš v sebe a okolo seba, lebo dobré priťahuje dobré, len sa toho netreba báť to prijať. Otvor náruč, ver a daj málu a jednoduchosti šancu a priestor.
4. Nekomplikuj si život
„Podstata je vždy jednoduchá, len cesta k nej je kľukatá a zložitá.“
Vždy som hovorila, že život je v podstate jednoduchý, len my ľudia si ho komplikujeme. Hľadáme skratky, bojujeme zbytočné vojny, chceme viac, žijeme minulosťou alebo budúcnosťou … Tak si nekomplikuj život otázkami, obavami, domnienkami, čakaním, odkladaním, strachom, hľadaním… Ak hľadáš odpoveď, spýtaj sa; ak niekam chceš ísť, choď; ak sa bojíš, tak skoč; ak si unavený spi; ak chceš tancovať tancuj … ži tu a teraz. Včera ani zajtra neexistuje, iba ak v našej hlave.
5. Nikdy nie si v podstate na nič pripravený.
Presne tak! Každá nová minúta, hodina, deň je nová a neopakuje sa. Nikdy nie sme v podstate pripravení na nič – ako sa zachovať, čo povedať, ako to či ono uchopiť, spracovať, čo urobiť, ako sa vysporiadať s emóciou a miliarda ďalší čriepkov života. Vždy prichádza niečo nové, my tomu dáme pomyselnú nálepku dobré či zlé. S tým zlým sa treba popasovať, poučiť sa a vyrásť ako človek; to dobré si treba privinúť k srdcu a chrániť. Nikdy nie si na nič v živote skutočne pripravený, tak sa na chvíľu zastav a vnímaj seba a neboj sa skočiť, aj keď nevieš kam. Na dno určite nepadneš, ak si budeš veriť a veriť tým, čo ťa nosia v srdci.
6. Nikoho nebude zaujímať to, čo hovoríš, ak budeš konať rozdielne
Poznáte to „vodu kážu – víno pijú“, „reči sa hovoria – chlieb sa je“. Slovenčina je nádherný jazyk, hlavne pre básnikov a spisovateľov. Prísloví na túto tému máme ako maku. Áno, presne na činoch stojí všetko a padá všetko. Vzťahy v každej sfére života: rodič – dieťa, muž – žena, manažér – zamestnanec, kamarátstvo … Váž slová a sľuby, ktoré dáš a svoje konanie. Stojí na tom život, ten tvoj. Je to tvoje zrkadlo, si to ty v očiach tých, na ktorých ti záleží. Oslavujeme narodenie a plačeme nad smrťou, ale to podstatné je medzi tým, ako si žil a konal – tam sa plače alebo sa oslavuje. Na konci dňa, roka a života nebude nikoho zaujímať čo si hovoril, ale čo si vykonal. Buď tým kto koná, plní sľuby a robí ľudí šťastnými.
7. Veď rozhovory
Ako som sa nedávno naučila, nie je podstatné vedieť komunikovať, ale viesť rozhovory; viesť rozhovory ako s druhými, tak aj samým sebou. Komunikovať sa naučí každý, viesť rozhovory je už ťažšie. Rozhovor zahŕňa aj počúvanie tých druhých aj seba samých. Rozhovor je aj ticho medzi ľuďmi; niekedy netreba povedať nič a je povedané všetko. Tak počúvaj a veď rozhovory – vonku aj vo vnútri – dozvieš sa viac a tých druhých aj o sebe.
Túto úvahu zakončím slovami môjho kamaráta cestovateľa, trénera, mentora a sales guru, ale hlavne skvelého chlapa:
„ZKUS TENTO TÝDEN NEHLEDAT, ALE JEN ROZPOZNÁVAT POKLAD, LÁSKU, PRAVDU, ÚSPĚCH ČI BOHATSTVÍ V SOBĚ.“ T. Bušek
…a ja doplním a nedaj strachu šancu, prázdno potom stratí silu.
Vaša Liv
..a ešte na záver jedna báseň – nepíšem ich veľa, ale raz za splnu modrého mesiaca to príde – táto ma zobudila 11.3.2023 o 3:24:
Ticho
K tichu som sa obrátila
Vietor utíšila
K sebe som sa naklonila
Bolesť pohladila
K nebu som sa uchýlila
Lásku zatratila
K prachu som sa priblížila
Život precítila