Jan Werich:
„Pravda o priateľstve, sa skladá z dvoch častí. Prvá časť násobí; násobí život, násobí radosť zo života, dáva človeku radosť a príjemný pocit, že môže byť v blízkosti človeka ktorému verí, ktorého obdivuje a súčasne mu to dáva pocit, že sám je milovaný, obdivovaný a milovaný, a že sa mu verí. Druhá časť priateľstva je tá, ktorá delí, to je tá kde sa priatelia delia o starosti a bolesti, lebo niekedy totiž život nadelí balík, toľko starostí a bolestí, že to nedokáže uniesť. Pre to máme priateľov a priateľstvá, kde základom je dôvera, ale aj viera v toho priateľa a vzájomné priateľstvo. Pravé priateľstvo znamená, že priateľ pri vás stojí v dobrom aj zlom, je tam láska, a aj silná viera. To jeho podstata.“
Karmické hodiny tikajú každému z nás, rôznou rýchlosťou a rôzne dlho, niekedy slabo a niekedy silno, ale čo má prísť k nám príde. Niekedy ako závan letného vetríka, niekedy ako búrková smršť a niekedy to prichádza pomaličky, akoby mráz zaliezal pod nechty, alebo ako stalagmit, ktorý rastie pomaličky stáročia. Činy a skutky nesú zo sebou zodpovednosť a dôsledok, aj nečin a nevykonaný skutok nesie svoju budúcu zodpovednosť a dôsledok. Ako slová vyslovené a slová nevyslovené, majú silu atómovej bomby; vedia zničiť a vedia vás poslať až na mesiac. Vlastne karma je taký Newtonov zákon akcie a reakcie, nekonečné plynúce váhy času a vesmíru, ktoré sa hojdajú tam a späť. Tak nebuďte prekvapení.
Najlepšie články vznikajú z hlbín duše, z dna vlastných možností, radostí a bolestí, prekvapení a sklamaní, viery a zatratenia, čas ich formuje pomaly cez úsmev aj slzy. Tento článok vznikal viac ako pol roka; pomaly som skladala myšlienky, pocity, útržky a príbehy svojho života, ktoré som si prehrávala v sebe. Neviem ako pre Vás, ale posledný rok bol pre mňa jeden z tých najťažších a životne prelomový v každom ohľade. Na toľkých úrovniach som si musela zložiť ružové okuliare, že keď sa obzriem späť ani sama neverím, že sa to všetko stalo za jeden rok. Niektorí ľudia na to potrebujú celú dekádu, alebo celý život, aby sa s toľkým „nákladom“ popasovali. Niektorí taký „náklad“ ani nedostanú a niektorí ho ani neunesú.
Dotkla sa ma smrť zblízka, aj mojich blízkych priateľov a kolegov. Smrť otca, smrť blízkej kamarátky, smrť mladého muža … surová realita. Hlboko ma zasiala a pomohla mi viera a priatelia, blízki aj vzdialení, nečakaní aj noví. Krásny citát p. Wericha rezonuje v srdci a hlave. Vždy som si najviac vážila priateľstvo, partnerstvo a lásku; presne v tomto poradí. To je to čo zostáva na konci dňa aj života. Jeden človek mi v tom čase povedal, že dal zo seba maximum za rok, pocit, ktorý to zachovalo bol ako nôž rovno do chrbta a otec pred smrťou povedal, že mu je ľúto, že nedal viac za celý život. Vnímate, chápete a hlavne cítite ten rozdiel? Neviem či je to nezrelosť, ego, sebectvo alebo kombinácia všetkého. Smutné ako ľudia nevidia viac ako im dovoľuje ich vlastná nízkosť a sú s tým vnútorne spokojní.
Vážte slová vyslovené, vážte priateľstvá a vzťahy, premietajte si vety, činy, skutky v hlave, konfrontujte svoje vnútro s realitou svojich činov. Robte si bilanciu a zrkadlo vlastného ega a vnútra, inak stratíte samých seba a priateľov. Keď sa prestanete konfrontovať s priateľmi a blízkymi ľuďmi, ktorý vám vedia dať citlivo spätnú väzbu; nastaviť vám zrkadlo, ktorým si môžete konfrontovať pocity, kroky, myšlienky a hodnoty a nastavovať si vzájomne zrkadlá, tak nikdy neporastiete a nevymaníme sa z okov minulosti, zaužívaných stereotypov a návykov.
Ľudia, ktorý sa vedome alebo aj nevedome vyhýbajú akejkoľvek konfrontácii a problémy, ktoré prichádzajú riešia útekom, zakrpatejú. Vedome ničiť priateľstvá s ľuďmi, ktorí sú nepohodlní, iba preto, že sa neviete konfrontovať s vlastným ja a uvedomiť si slabosti, chyby, špatné kroky a ich dopad na život a vzťahy je krátkozraké a hlúpe. Zmena nikdy nie je ľahká a vždy treba niečo pustiť zo seba; to čo nás stále drží a da nás vždy o krok späť. Strach nie je pokrok a priznanie, že ste zodpovední za svoje činy a život a ľudí okolo seba, má v sebe veľkú silu a znamená ľudský rast. Ten ľudský rast je bolestivý, ale nakoniec sme lepší ľudia a priatelia.
Vytvárajte, budujte, vážte si, konfrontujte sa s priateľmi v dobrom aj v zlom. To je to, čo vám zostane na konci, v deň posledného nádychu a výdychu. Priateľ môže byť ktokoľvek s „nálepkou“ partner, manžel, manželka, druh družka, syn, dcéra, podstatné je to ako to cítite v srdci.
Karmické hodiny tikajú, tak si to srdiečko strážte a vážte slová a životné kroky … tik-tak-tik-tak.
… a majte vieru.
AMEN❤️
Vaša Liv